Keď mám peknú knižku v ruke
hoci neveľkú –
je to, akoby som stretla
dobrú priateľku.
Kadečo mi vyrozpráva,
čo ja nepoznám,
zavedie ma do ďaleka,
hore ku hviezdam.
Keď mi večer začne sníček
lietať pri líci,
ja zaspávam v postieľočke,
knižka v knižnici.
Touto peknou básničkou sa začalo stretnutie žiakov prvého stupňa dňa 1. 4. 2015 v aule, ktoré bolo zavŕšením mesačného hlasného čítania.
Pri pátraní, prečo sa marec už roky pripomína ako mesiac knihy, sme sa dopracovali k známej a zaujímavej postave slovenskej histórie – Martinovi Hrebendovi. Tento legendárny šíriteľ slovenskej a českej knihy a tým aj osvety a vzdelanosti sa narodil aj zomrel v marci. Hoci bol slepý, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Putoval po Gemeri, Malohonte až do Viedne, zbieral staré tlače a rukopisy. Medzi slovenských vlastencov roznášal nové slovenské a české knihy. Zaslúžil sa týmto rozvíjanie slovenského národného povedomia. Rozširovaním obľúbených kalendárov, šlabikárov, mluvníc a kníh medzi pospolitým slovenským ľudom sa zaslúžil, že aj nevzdelaní a chudobní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Marec – mesiac knihy bol prvýkrát vyhlásený v roku 1955 ako snaha o udržanie a podporenie trvalého záujmu o knihy.
Naši žiaci v priebehu mesiaca marec plnili spolu s rodičmi niekoľko úloh:
- spolu s rodičmi mali navštíviť obecnú knižnicu, požičať knižk
Na prvom stupni sa teda počas celého marca čítalo viac, ako obvykle, dúfajme, že naši žiaci budú čítať knihy aj počas ostatných mesiacov, lebo ako povedal J. A. Komenský: „Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom."
