Marec sa už odpradávna spája ielen s príchodom jari, obdobia, kedy sa príroda opäť prebúdza k životu a kvitne v plnej svojej kráse, ale aj s neutíchajúcim zdrojom vedomostí a informácií, a síce s knihami.
Práve v tomto mesiaci sa narodil a zomrel Matej Hrebenda, významný buditeľ, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry.
A aj u nás na 1. stupni bolo v tomto mesiaci rušno. Deti v triedach okrem čítania kníh spolu s triednymi učiteľkami nacvičovali dramatizáciu zvolenej rozprávky. To bolo príprav s kulisami, kostýmami, dialógmi....
Divadelné hry deti vždy milujú. Deti sa smejú, keď sa postavy smejú, cítia smútok s nimi, varujú pred nebezpečenstvom, plačú nad zlyhaniami svojho milovaného hrdinu, sú vždy pripravené pomôcť. Je známe, že divadelná hra je vážna vec, ale aj zábava. Divadelná činnosť je zdrojom citov a objavov dieťaťa. Tak to bolo aj v našich krátkych divadelných predstaveniach, ktoré prezentovali jednotlivé triedy. Deti boli nielen úžasní herci, ale aj skvelé obecenstvo.
S Mechúrikom Koščúrikom sme zažili nekonečné putovanie lesných zvieratiek na vlne kamarátstva, navštívili sme Snehulienku s úžasne dobrým srdiečkom, zablúdili sme aj do hlbokého lesa a stretli sme Červenú Čiapočku i vlka. Biblický príbeh o Ježišovom zmŕtvychvstaní nám pripomenul najväčšie kresťanské sviatky. Úsmev na lícach nám vyčaroval rozprávkový príbeh o vajci, zvieratkách a lúpežníkoch. No a nesmieme zabudnúť na Pampúšika, ktorého upiekla starenka svojmu mužovi a, ktorý jej utiekol z okna.
Prostredníctvom divadelnej činnosti sa deti naučili všímať zaujímavé myšlienky okolo seba, rozvíjať tvorivú predstavivosť, vcítiť sa do odohrávaných udalostí, schopnosť vidieť neobvyklé v obyčajnom.
Mgr. Daniela Koňuchová